O tvorbe prognózy vývoja nákazy COVID-19

Autor: Ľubica Zubová | 5.5.2020 o 12:13 | Karma článku: 2,53 | Prečítané:  377x

Viem, že nič viem. Krátka štatistika, ktorá možno prekoná poznatkami viac ako dva týždne - zamyslenie sa nad veľkým rozptylom prognóz v súvislosti so šírením pandémie. 

Akosi sme si už zvykli, že ochorenie COVID-19 prináša otázniky tam, kde pri bežnom fungovaní spoločnosti existujú presné a exaktné odpovede. Aktuálne jeden z najmenej úspešných pokusov je stanovenie prognózy vývoja ochorenia s určením vrcholu krivky pandémie. Naša spoločnosť sa upiera a stojí na grafoch ako na víziách možného a vypočítateľného. V súvislosti s tým je ohromená neschopnosťou analyticky podchytiť vývoj pandémie. Tam, kde stráca prevahu veda a rozum, tam nastupujú emócie a hystéria a následná identifikácia vinníka alebo vinníkov (netopiere, Čína, lokálne vlády, životný štýl globalizácie alebo konzumného spôsobu života, liberalizmus, diktatúra, atď., atď.). K podobným obviňovaniam zo vzniku, z neschopnosti alebo z podcenenia sa uchyľujú aj mienkotvorné zdroje, čím je davová mediálna psychóza ďalej emocionálne živená.

Príkladmi nemohúcnosti určiť presnú krivku vývoja ochorenia sú prognózy zo 17. marca 2020. V ten deň bolo celosvetovo potvrdených 27 980 prípadov z toho takmer 15-tísíc v Taliansku, kde platili už zhruba desať dní prísne karanténne opatrenia. Podľa prognózy, ktorá sa odvolávala na americkú spoločnosť JPMorgan a Reuters bol vtedajší odhad, že v najväčších krajinách EÚ - Nemecku, Francúzsku, Španielsku, Taliansku a Británii - sa mal vrchol počtu nakazených prísť koncom marca a priblížiť sa k 80-tisíc prípadom. O dva týždne 31. marca bolo len v Taliansku napriek výrazným opatreniam nakazených 77 635 ľudí a krivka počtu aktívnych prípadov bola najvyššia 20. apríla - 108 237 ľudí. Všetky zmienené krajiny mali k 31. marcu spolu 294 921 potvrdených prípadov a vývoj v každej z nich mal odlišné línie.

Inštitút zdravotnej politiky na Slovensku vypracoval prognózu zverejnenú tiež 17. marca. Podľa nej sa predpokladal vrchol nákazy 110. deň od prijatia opatrení (koniec júna) a bol odhad, že v SR bude vtedy 500-tisíc nakazených. Asi 40 percent z nich však o tom nemalo vedieť, lebo by boli bez príznakov. Zo zvyšných 300-tisíc ľudí malo 24-tisíc vyžadovať hospitalizáciu a 3300 malo potrebovať pľúcnu ventiláciu. Uvedenú prognózu nie je možné zatiaľ vyhodnotiť, nakoľko sme v súčasnosti len v polčase analyzovaného vývoja. Naša krivka aktívnych prípadov bola na vrchole 23. apríla, keď sme evidovali 1022 prípadov a odvtedy je zaznamenaný len jej pokles.

Netreba však popustiť uzdu bezbrehému optimizmu. Môžeme mať doposiaľ dobrý pocit, ale aj zodpovednosť. Nie sme výnimoční vďaka perfektnej imunite alebo príkladnému zdravému životnému štýlu. Dobre si vedieme vďaka včasnosti prijatia opatrení, testovaniu, kontrole hraníc a prísnej hygiene. Ako jedna z mála krajín sme uplatnili tzv. systém akejsi „prezumpcie viny“ – správame sa ako prenášači, a preto chránime pred nami ostatných.

Z uvedených dvoch príkladov vyplýva, že akákoľvek prognóza ochorenia COVID-19 je relatívna, nakoľko do systému nevieme vložiť podstatné dáta, ktoré by dokázali odhadnúť vývoj choroby. Sedemnásteho marca bola odchýlka stanovenia predpovede situácie po štrnástich dňoch 368 percentná. Je predpoklad, že každým dňom je menšia a dáta presnejšie. Zatiaľ nám pomáha aj monitorovanie systému pokus – omyl, ktorý dokáže eliminovať nové chyby. Racionálne a bez emócii si musíme priznať, že svetová krivka aktívnych prípadov stále rastie a neexistuje žiadna dobrá prognóza, dokedy. Tiež nie je nateraz možné predpovedať, ako sa zmení charakter spoločnosti, ktorej spoločensko-sociálne výdobytky neboli nikdy tak zraniteľné, ako dnes.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Hygienik Mikas: Ak sa situácia zhorší, budem biť na poplach

Ján Mikas vraj netušil, že zo sanitárnych dní v nedeľu vznikne taký politický problém.


Už ste čítali?